← All days · Day 5 · Day 7 →

Day 6

Chapter 2  |  Chapter 3  |  20 verses

Chapter 2, Verse 54
अर्जुन उवाच ॥५४॥
स्थितप्रज्ञस्य का भाषा समाधिस्थस्य केशव।
स्थितधीः किंं प्रभाषेत किमासीत व्रजेत किम्॥
Arjuna uvāca
sthitaprajñasya kā bhāṣā samādhisthasya keśava।
sthitadhīḥ kiṁ prabhāṣeta kimāsīta vrajeta kim॥54॥
Arjuna asked: O Krishna, what are the symptoms of one whose intelligence is steady and who is thus
Chapter 2, Verse 55
श्रीभगवानुवाच ॥५५॥
प्रजहाति यदा कामान् सर्वान् पार्थ मनोगतान्।
आत्मन्येवात्मना तुष्टः स्थितप्रज्ञस्तदोच्यते॥
śrībhagavānuvāca
prajahāti yadā kāmān sarvān pārtha manogatān।
ātmanyevātmā tuṣṭaḥ sthitaprajñastadocyate॥55॥
The Supreme Lord said: O Pārtha, when one completely gives up all desires arising from the mind
Chapter 2, Verse 56
श्रीभगवानुवाच ॥५६॥
दुःखेष्वनुद्विग्नमनाः सुखेषु विगतस्पृहः।
वीतरागभयक्रोधः स्थितधीर्मुनिरुच्यते॥
duḥkheṣvanudvignamanāḥ sukheṣu vigataspṛhaḥ।
vītarāgabhayakrodhaḥ sthitadhīrmunirucyate॥56॥
One whose mind is undisturbed amidst sorrows, who is free from longing for pleasures, and who is
Chapter 2, Verse 57
श्रीभगवानुवाच ॥५७॥
यः सर्वत्रानभिस्नेहस्तत्तत् प्राप्य शुभाशुभम्।
नाभिनन्दति न द्वेष्टि तस्य प्रज्ञा प्रतिष्ठिता॥
yaḥ sarvatrānabhisnehaspṛhaḥ tatsukhamātmanyeva sarvatrānābhisnehasyāpnuvanti te।
nābhinandati na dveṣṭi tasya prajñā pratiṣṭhitā॥57॥
He who is without attachment everywhere, and who neither rejoices in obtaining good nor laments in
Chapter 2, Verse 58
श्रीभगवानुवाच ॥५८॥
यदा संहरते चायं कूर्मोऽङ्गानीव सर्वशः।
इन्द्रियाणीन्द्रियार्थेभ्यस्तस्य प्रज्ञा प्रतिष्ठिता॥
yadā saṁharate cāyaṁ kūrmo’ṅgānīva sarvaśaḥ।
indriyāṇīndriyārthebhyastasya prajñā pratiṣṭhitā॥58॥
When one withdraws the senses from their objects completely, just as a tortoise withdraws its limbs
Chapter 2, Verse 59
श्रीभगवानुवाच ॥५९॥
विषया विनिवर्तन्ते निराहारस्य देहिनः।
रसवर्जं रसोऽप्यस्य परं दृष्ट्वा निवर्ते॥
viṣayā vinivartante nirāhārasya dehinaḥ।
rasavarjaṁ raso’pyasya paraṁ dṛṣṭvā nivartate॥59॥
The embodied soul may restrain itself from sense objects, but the taste for them remains. However,
Chapter 2, Verse 60
श्रीभगवानुवाच ॥६०॥
यततो ह्यपि कौन्तेय पुरुषस्य विपश्चितः।
इन्द्रियाणि प्रमाथीनि हरन्ति प्रसभं मनः॥
yatato hyapi kaunteya puruṣasya vipaścitaḥ।
indriyāṇi pramāthīni haranti prasabhaṁ manaḥ॥60॥
O son of Kuntī, the turbulent senses forcibly carry away the mind even of a discerning person
Chapter 2, Verse 61
श्रीभगवानुवाच ॥६१॥
तानि सर्वाणि संयम्य युक्त आसीत मत्परः।
वशे हि यस्येन्द्रियाणि तस्य प्रज्ञा प्रतिष्ठिता॥
tāni sarvāṇi saṁyamya yukta āsīta matparaḥ।
vaśe hi yasyendriyāṇi tasya prajñā pratiṣṭhitā॥61॥
One should control all the senses, keeping them in subjugation, and fix one's consciousness on Me.
Chapter 2, Verse 62
श्रीभगवानुवाच ॥६२॥
ध्यायतो विषयान् पुंसः सङ्गस्तेषूपजायते।
सङ्गात् संजायते कामः कामात् क्रोधोऽभिजायते॥
dhyāyato viṣayān puṁsaḥ saṅgasteṣūpajāyate।
saṅgāt saṁjāyate kāmaḥ kāmāt krodho’bhijāyate॥62॥
While contemplating the objects of the senses, a person develops attachment to them. From
Chapter 2, Verse 63
श्रीभगवानुवाच ॥६३॥
क्रोधाद्भवति संमोहः संमोहात्स्मृतिविभ्रमः।
स्मृतिभ्रंशाद् बुद्धिनाशो बुद्धिनाशात्प्रणश्यति॥
krodhādbhavati saṁmohaḥ saṁmohāt smṛtivibhramaḥ।
smṛtibhraṁśād buddhināśo buddhināśāt praṇaśyati॥63॥
From anger comes delusion, and from delusion, a loss of memory (of proper conduct). From loss of
Chapter 2, Verse 64
श्रीभगवानुवाच ॥६४॥
रागद्वेषवियुक्तैस्तु विषयानिन्द्रियैश्चरन्।
आत्मवश्यैर्विधेयात्मा प्रसादमधिगच्छति॥
rāgadveṣavimuktaistu viṣayānindriyaiścaran।
ātmavaśyairvidheyātmā prasādamadhigacchati॥64॥
But a disciplined person, who moves among sense objects with senses free from attraction and
Chapter 2, Verse 65
श्रीभगवानुवाच ॥६५॥
प्रसादे सर्वदुःखानां हानिरस्योपजायते।
प्रसन्नचेतसो ह्याशु बुद्धिः पर्यवतिष्ठते॥
prasāde sarvaduḥkhānāṁ hānirasyopajāyate।
prasannacetoso hyāśu buddhiḥ paryavatiṣṭhate॥65॥
In that tranquility, all sorrows are destroyed, and the intelligence of such a tranquil person soon
Chapter 2, Verse 66
श्रीभगवानुवाच ॥६६॥
नास्ति बुद्धिरयुक्तस्य न चायुक्तस्य भावना।
न चाभावयतः शान्तिरशान्तस्य कुतः सुखम्॥
nāsti buddhirayuktasya na cāyuktasya bhāvanā।
na cābhāvayataḥ śāntiraśāntasya kutaḥ sukham॥66॥
For one who is not connected (to the Divine), there is no spiritual intelligence, nor is there stability of
Chapter 2, Verse 67
श्रीभगवानुवाच ॥६७॥
इन्द्रियाणां हि चरतां यन्मनोऽनुविधीयते।
तदस्य हरति प्रज्ञां वायुर्नावमिवाम्भसि॥
indriyāṇāṁ hi caratāṁ yanmano’nuvidhīyate।
tadasya harati prajñāṁ vāyurnāvamivāmbhasi॥67॥
Just as a strong wind carries away a boat on the water, even one wandering sense upon which the
Chapter 2, Verse 68
श्रीभगवानुवाच ॥६८॥
तस्माद्यस्य महाबाहो निगृहीतानि सर्वशः।
इन्द्रियाणीन्द्रियार्थेभ्यस्तस्य प्रज्ञा प्रतिष्ठिता॥
tasmādyasya mahābāho nigṛhītāni sarvaśaḥ।
indriyāṇīndriyārthebhyastasya prajñā pratiṣṭhitā॥68॥
Therefore, O mighty-armed one, one whose senses are completely restrained from their objects, his
Chapter 2, Verse 69
श्रीभगवानुवाच ॥६९॥
या निशा सर्वभूतानां तस्यां जागर्ति संयमी।
यस्यां जाग्रति भूतानि सा निशा पश्यतो मुनेः॥
yā niśā sarvabhūtānāṁ tasyāṁ jāgarti saṁyamī।
yasyāṁ jāgrati bhūtāni sā niśā paśyato muneḥ॥69॥
What is night for all beings, in that the self-controlled person is awake; and what is day for all beings,
Chapter 2, Verse 70
श्रीभगवानुवाच ॥७०॥
आपूर्यमाणमचलप्रतिष्ठं समुद्रमापः प्रविशन्ति यद्वत्।
तद्वत्कामा यं प्रविशन्ति सर्वे स शान्तिमाप्नोति न कामकामी॥
āpūryamāṇamacalapratiṣṭhaṁ samudramāpaḥ praviśanti yadvat।
tadvatkāmā yaṁ praviśanti sarve sa śāntimāpnoti na kāmakāmī॥70॥
Just as the waters of rivers enter the ocean, which is full and unmoving, so too, desires enter a person
Chapter 2, Verse 71
श्रीभगवानुवाच ॥७१॥
विहाय कामान्यः सर्वान् पुमांश्चरति निःस्पृहः।
निर्मो निरहंकारः स शान्तिमधिगच्छति॥
vihāya kāmānyaḥ sarvān pumāṁścarati niḥspṛhaḥ।
nirmamo nirahaṅkāraḥ sa śāntimadhigacchati॥71॥
That person who gives up all desires for sense gratification, who lives free from desires, free from
Chapter 2, Verse 72
श्रीभगवानुवाच ॥७२॥
एषा ब्राह्मी स्थितिः पार्थ नैनां प्राप्य विमुह्यति।
स्थित्वास्यामन्तकालेऽपि ब्रह्मनिर्वाणमृच्छति॥
sthitvāsyāmantakāleऽpi brahmanirvāṇamṛcchati॥72॥
eṣā brāhmī sthitiḥ pārtha naināṁ prāpya vimuhyati।
This is the brahmi sthiti (state of oneness with the Absolute Truth), O son of Pṛthā. Having attained
Chapter 3, Verse 1
अर्जुन उवाच ॥१॥
ज्यायसी चेत्कर्मणस्ते मता बुद्धिर्जनार्दन।
तत्किंं कर्मणि घोरे मां नियोजयसि केशव॥
Arjuna uvāca
jyāyasī cet karmaṇaste matā buddhirjanārdana।
tat kiṁ karmaṇi ghore māṁ niyojayasi keśava॥1॥
Arjuna said: O Janārdana, if it is considered by You that intelligence is superior to action, then why